Príhovor

Ako som na seba poštval slovenčinárku.

streda 7. máj 2003

Keď som bol ešte na gymnáziu, čiže asi tak 2-3 roky dozadu, dávali nám učiteľky všelijaké domáce úlohy. Jednou z nich bolo aj pripraviť si nejaký príhovor a potom ho aj predniesť.

Na príhovore som fakt makal. Stále sa mi niečo nepačilo buď to strácalo myšlienku alebo to bolo suché. No po pár dňoch ladenia som mal príhovor hotový.

V ten deň som sa do školy asi prvý raz tešil. Vedel som totiž, že naša slovenčinárka nenávidí môj humor. Hej, vtedy ešte nenávidela iba môj humor.

Na hodine Slovenského jazyka som predstúpil pred celú triedu a spustil som. Učiteľka najprv nechápala, ale po 3-4 gagu už vedela koľko bije. Celá trieda sa rehotala no ona svoju zúrivosť bravúrne zadrživala asi do polovice príhovoru.

Potom to prišlo. Poslala ma sadnúť s tým, že takéto blbosti počúvať nebude a mám spraviť príhovor nový. Celej triede sa to samozrejme nepozdávalo a za búrlivého potlesku a kriku nech to dočítam som si sadal na moje miestečko v druhej lavici.

Príhovor si chcel každý samozrejme dočítať a tak zvyšok hodiny príhovor koloval celou triedou. Učiteľka na mna zazerala ako na otcovraha. Tento pohľad si zachovala až do maturitného slohu kde mi to pekne osladila. Mal som ho za štyri. Nevadí, prešiel som.

Pripájam ešte plné znenie osudného príhovoru.

Vážení prítomní,
úvodom by som vám chcel poďakovať za vašu účasť na dnešnom podujatí. Ako iste všetci vieme dnes bude o vašu priazeň súťažiť viacero uchádzačov a to tak, že pred vami prednesú svoj viac či menej zábavný príspevok a teda práve vy budete rozhodovať o akejsi “známke”, ktorou toho či onoho súťažiaceho ohodnotíte. Vyhrá, ako dúfame najlepší z nich. Ďalej by som vás chcel poprosiť, aby ste pri hodnotení brali do úvahy: nápad, prevedenie a možno i zábavnosť príspevkov. Teraz by som už rád privítal dnešného prvého súťažiaceho, ktorým bude ... Áno, ako už mnohí iste viete som to ja. A tak by som vám ako prvý súťažiaci rád predniesol môj príhovor z jednoduchým, ale zato výstižným názvom ... PRÍHOVOR.

Predtým ako začnem by som vás chcel upozorniť, že tento príspevok je vymyslený a akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná. Taktiež môže obsahovať časti nevhodné pre deti do 16 rokov. Teraz už však samotný príhovor.

Milí študenti, milé študentky!
Skôr ako sa vám predstavím by som vás chcel privítať na našom Strednom odbornom učilišti nápravno-výchovnom, ktoré je vo svojom obore najlepšou a zároveň jedinou strednou školou na Záhorí. Učitelia na našej škole sú vysoko kvalifikovaní a budú sa určite snažiť, aby ste sa naučili čo najviac aj keď vám už teraz ide určite o to aby ste neprepadli. A aj tu vám naši pedagógovia vyšli v ústrety. Po dlhoročných skúsenostiach sa Rada učiteľov rozhodla, že všetci žiaci, ktorí opakovali ročník 3-krát môžu bez ohľadu na známky postúpiť do daľšieho ročníka. To znamená, že štyri ročníky našej školy určite absolvujete za 12 rokov. Samozrejme tím najsnaživejším, a na to som ja ako riaditeľ školy veľmi pyšní, to trvalo rekordných 6 rokov. Túto vymoženosť sme zaviedli hneď potom ako sme zistili, že sa nám v prvých ročníkoch hromadia študenti. Teraz však niečo k veciam, s ktorými ste sa už dnes stretli. Tak napríklad určite ste sa stretli so mnou. Som Peter Bujarý a na tejto škole učím biológiu, v ktorej ako si myslím ja a väščina pedagógov patrím k úplnej špičke. Zároveň som však asi tým najlepším riaditeľom za posledných 20 rokov tejto školy. Ináč v súkromí som skromný človek... a vo svojom voľnom čase sa venujem zbieraním mŕtvych hlodavcov a iného hmyzu. Len pre záujemcov o toto nezvyčajné hobby, mnohé miesta, na ktorých môžete nájsť takéto poklady prírody, sú práve na našej škole. Osobne odporúčam školský sklad alebo podkrovie. Tu by bolo možno vhodné pripomenúť, že dvere školskej jedálne sú pre vás stále otvorené. Privítajú vás naše milé tety kuchárky, ktoré denno-denne vlastnými rukami a nohami pripravujú obedy. Ďalej by som chcel zdôrazniť až podčiarknúť fakt, že na našej škole sme sa doposiaľ nestretli z prípadom, že by niekto odmietol zjesť školský obed. Možno je to spôsobené aj tým, že na našej skole sú obedy povinné, ale zatiaľ to nie je dokázané.

No a teraz jedna špecialita, ktorá sama o sebe hovorí o kvalitách našej školy. 90% žiakov našej školy sa domov vrátilo z vyznamenaním a červeným diplomom o úspešnom absolvovaní Stredného odborného učilišta. Čo dodať na záver? Hádam už len toľko, že 78% žiakov sa domov vôbec nevrátilo.

Počuli ste príspevok prvého súťažiaceho. Dúfam, že vám dodal toľko odvahy a inšpirácie, že by ste sa aj vy niekedy zapojili do takéhoto podujatia. Teraz mi hádam zostáva už len pozvať na scénu ďaľšieho súťažiaceho.