Úvodník

Kto som, skade som došiel a tak...

piatok 12. apríl 2002

Zdravím.
Prvé čo Vám chcem povedať je, že keď ste už tu tak si to aspoň poriadne užite. Rozbehol som túto sekciu len preto aby ste sa dozvedeli niečo o človeku ako som ja. Takže už nebudem zdržovať kecmi a ideme rovno na vec.

Kto som?
Volám sa Jano, čo možno už tí múdrejší hneď pochopili z nicku (prezývky). Toto meno mi dali tuším rodičia. Asi preto lebo sa tak volá môj otec, ale to je jedno. Mám aj o dva roky mladšieho brata Tomáša, ale voláme ho Tomo. Ušetrí sa tým síce len jedno písmeno, ale za celý život je to dosť času. Kedy som sa narodil je pre Vás asi úplne zbytočné vedieť, ale momentálne mám 19 rokov. Inak bývam v Bratislave a čo sa týka bydliska migrujem iba po sídliskách. Toto by mohlo ako úvod stačiť.

Teraz niečo o tom čo športujem.
Keď som bol malý, otec nás s bratom prihlásil na plávanie. Najprv ma to strašne nebavilo, ale potom ma to už len nebavilo. Po jedných letných prázdninách nás zabudol prihlásiť. S bratom sme to vedeli, ale boli takticky ticho. No naša radosť netrvala dlho a tak sme po 3 týždnoch išli na zápis. Smutní sme tam došli, ale povedali nám, že už nemajú voľno. Hurá. No otec nezaváhal a po daľšom týždni sme boli zahlásený do vodáckeho klubu v IUVENTE. Nevedeli však čo to slovo 'vodácky' presne znamená lebo sme len behali po telocvični a plávali na plavárni. Prišlo však leto a tréning na lodenici na Zlatých pieskoch. Bola to paráda aj keď som si myslel, že tie divné kusy laminátu (kanojky) nás na vode buď neudržia alebo rovno utopia. Tak sa nám to zapáčilo, že sme začali chodiť na splavy a akcie okolo toho až sme raz zistili, že sme vodákmi už 6 rokov. Teraz už chodíme pretekať a furt trénujeme. Najnovšie ma začalo baviť lezenie na umelej stene, čo mi udržuje ruky dostatočne rozdrásané po celý nasledujúci týžden.

Ale áno chodil som aj do školy.
Najprv na základnú školu asi 3 minúty pešo od domu. Potom v polovici druhej triedy som prestúpil na jazykovú školu v meste (asi 20 min cesty). Tam som sa učil po nemecky a ževraj aj po anglicky, ale to sa mi nejak nezdá. V štvrtej triede ma raz mama poslala na nejaké prímačky a tak som šiel, vyrátal nejaký príklad a zobrali ma. Tak som sa dostal na osemročné matematické gymnázium. Prospech sa mi dosť zhoršil, ale to bola cena za gymnázium. Strávil som tam tých 8 rokov a šup na vysokú. No to 'šup' bol dosť problém pretože to bola maturita a prímačky. Maturoval som z matematiky, informatiky, fyziky a z nechutnej literatúry. Zvládol som to aj keď nie na výbornú a teraz študujem na FEI STU v BA (Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej techinckej univerzity v Bratislave).

A čo voľný čas?
No musím povedať, že cez týžden ho moc nieje, ale cez víkendy sa niečo nájde. Vo voľnom čase sedím hlavne pri počítači, telke a iných telesách čo mi ostrelujú mozog fotónmi. Myslím tým, že som často na slnku alebo práve kukám na chleba zo syrom v mikrovlnke. Televíziu hádam pozná každý. To je tá vec, pri ktorej netreba rozmýšlať. Na počítači najviac programujem, babrem sa so stránkami (surfujem) a hrám sa len zriedka.

Spoločenský život je tiež dôležitý.
V lete trávim vačšinu volného času na lodenici s kamarátmi. Pojedáme zmrzlinu, zapíjame kofolou. Proste som tam kde sa dá rýchlo schladiť moje telo. V zime si v lodenici zakúrime a keď nezabudneme otvoriť komín tak sa aj vyspíme v útulných spacáčikoch s dekami ležiacimi na zatuchnutých madracoch. V meste sem tam skočíme do krčmy alebo na disko a keď sa niečo oslavuje tak poriadne.