Random Text Generator


Configuration

No ads

Generated text

šedivá, už Margita! Že nás len stená a radšej zhyňte v pohon. Nabok strachy! - môj kňazu, - svet darmo doň rúbali, darmo doň strieľali, darmo, predarmíčko jak obetná žiara, a teraz po hviezdach zlatých na brehu načúva. Noc je pokojný, prostosrdečný – tak hŕkaš s lastovičkami dávno od žiaľu veľkého a z mesta, blúdim - mizne, a nocou povoľnou, ticho jak do šíkov zvíjajú sa z dvoch koncov zeme chlapci hodní! Hore hu! Nič sa stydí. No - on nezíde, čo o polnoci prah si ho zaživa chceli v štyri regimenty! Ľud okolo si žiť na neho aj tam

smelými sa modliť treba! Modliť! Ešte nie je Adam zabudnutý. - Prešiel rôček - či Tatra už idem, moja letí od mali. Nedbali by, čo si ohníček, kúria si vylietaj lepšieho junáka. Lietaj len, a rúče šmihom cez celý Váh do pása, tam od západnej strany, kam tie strely naspäť doň budete, ako koňa pripäl si taká sa heslom ozvali ústa zo dna do jeseni, keby sa podeli?! A vraj práve na tie kraje, kde sadnúť nemám, hrom v čarosvetlom kráži, Bo čo si na doli - nie to preto, že ho rodné víly ihrajú. Vprostred kola je veľký jak

vody! vody! vody! vody! vody! Ach, zle mi pozdrav tie mi tu jedným pozrením dávno zakukali po hviezdach zlatých na junáckej spočíva posteli, na ňom studená vodička. „Prosím vás, deti, to zato, ale čo spevné ústka pritkne nám on ticho v mojom žiali! Idú dievky z pien lecikedy dač sa radšej zhyňte v skutku nie, svoj život mladí, kde ísť zamýšľa! Popod vŕby ide, tým mu skvie sa im vydali: „Mor ho!" - jej čarovná žiara svieti ešte že budú – Kto potom príde po lese, celý svet nebeský. - bolože tam môjho v prachu, blate. A ten tmavý: Kdeže

odkliať. A kto je, ako víťazom pristojí. A mesiac na Kriváni zámok pekný dlhý sen tvoj zasievati? Netráp sa to chlapina! Nacedil nám včielku, abo dcéru šumiacich hôr, čo jej moc zraku skovala. Tam ho nakládol? - a kto viacej videti. Vodička tiekla, strhala šaty, húsky vodičkou plávali, daromne pošli dievky z očiek. Ktosi klope na mohyle zlá chvíľa, na čeľaď volávať. Radšej budem o víťazoch Slávy: dolné púšte donášajú žalostnú ozvenu – a šabľami zvíjajú. A bol by mu na tých vežiach kríža mu putá sa ty, mati žobrať po horách si zájdeš – matka dcéry sa čiahať až

muža pripomína; druhý deň boží deň, hľadajúc kolenačky aspoň trošíčku myška zas miesto prejala. Tá ľalija smutno stojí, na prahu sa už tie pyšné prilby rímske do vady: „Ako ty len, a teraz k srdcu tak behajúc vyjú a osudy národov v čiernej zemičke hniť. Ty zradca? Teda ty si plakala, keď sme na vlnách kvíli húska biela s holubičkou. Hej, stará mať, moja drahá mati, svojmu šuhajkovi; spievaj, sláviček, na tretí raz chalupčička samá, samá samučičká. Stála tu jak ozvena a rúče šmihom cez hory, tie zelené háje za ním svetielka, za potokom na cestu. Hľadí aj stroskotané, no

Further information

If you miss some features or have found a bug please send me an email. This text generator uses tables created from sample texts. If you have some interesting texts feel free to send me a short description. I will contact you as soon as possible. You can also download source files.

Ruby on Rails Hosting, Ruby Hosting, Rails Hosting.
© 2005–2012 johno