Random Text Generator


Configuration

No ads

Generated text

zakliatou krajinou. Zem jak tie mňa, svoju paniu, od zimy - už víťaz pyšný, že mi, prosím ťa, Panna milostná, veď je pán Mátal,čo ten boj pomaly - ten vidí bielych panien kráľka: Nôžky chmára povíja, vlásky zora - a o dáku tam nič sa bujné vetry zlými?! Junák môj, orle môj, kdeže si, moje biele líčko - hej! vypustiť von! Ej, letí lesom neschodným; on nezíde, čo sa tratí: Kdeže budeš nocovati?! Hej, Evička, má môj kľatá stvora, prepluje i Mara. To dumku šuhaj dnuká, srdce jej vyžene. Chvalabohu! - vzdychajúci volá. A spurné rody vaše pôjdu za štýr

ryby drmajú! Ľal'a, veď za hodinu. Či by bol deň ten Kriváň vysoký; veselí jak v čiernej veži. Spi, snívaj, ľud nemý jak hrom mi v huku i pás, košieľku, čo hodina slobody. Zleteli orly z žiar mesiaca. Tu naraz sto ráz mu tratí, temer ju hadiska moc nepredolá: lež, brať moja, ostaň zdravá! V prvý deň zazorí. A sotva sa na ruky Božie: Nezdusí ho zaživa chceli nasýtené ďakovať mu tratí, temer ju môže, ak sa rúca: na hrobe. Poď von, milá, premilá! Kam to priepasť hrozná, zísť sa povesť, moja hospoda, zažiadala sa stratila?! A čože je jeho

orumenie! Janík, sokol zlatý, poď len, milý, a našina stala si na peň, na hronskom pohorí, v tom domku budeme večne svoji, nás raz i umrlčie hlavy - pomôžte mi tu von neišiel, čo dobrý ľud pokúša. - dobre, ja dlho po hore, ako do nich sťa postrelený - nebudú radšej, vraj, tá ľalia. Stala sa ešte obzrem na holi i prísť musí ten bude ešte hrozí tá osika stála. Ty si - "Veru tak! Prikrývajte len trošíčku, že už sme von! A Turkov čaty, poháňajú ľud môj, kdeže si? Ani šuhaj, ani brodu!" Vyšla Evka, pokázala: Tu, hľa! jak

tvojej, cáre, bolo reči. - ha, kto to lúč dáka, či neboj: Tys' moja raz do ohníčka hľädia do dediny chodí, že nebudú viac Jánošík na junáka. Jej snom sláva junákova, chlebom - čiernu zemičku. Ešte sa každému nado hlavou palošík im dač’ káže, hneď od lesa "Velej! smrť vezme, kto ťa zastane? Ja chodil po ňom; ale sa proti mojim rozkazom postaví, beda mu! ten vidí, o naše nivy; mestá ľahli popolom: a to ste mi vás, deti, chlapci dobrej vôle? No zahyň, studom večným zahyň, studom večným zahyň, podlá duša: a z prípecka: "Podsypte mu skvie sa mu

Zvonia na múrik vyskákajú tam pred ním vysoké - pomôžte mi - vo veži hlbokej. Mocné moje nôžky krvavé - v ňom žily: Hrmien bôh! Koľko vás už to veliké, hrozné rozprávati. Ponad Váhom do kvapky krv pobitých ku sláve: oj, ľud zajatý: tri rieky, zašli oni povestný Dunaj. Tí nádherní páni pilnú radu majú, že ja nezlámem venček môj šuhaju, počkajže len palošík chýba mu tratí, temer ťahá, vlečie. A laň letí plť dolu ku slovänským poslom: „Mocný pán, ktorému boh k nohám Rodičky – vtom kňaz povie: "Amen!" - z dvora, vyťal krížik do tieňu, kvietok zo školy,

Further information

If you miss some features or have found a bug please send me an email. This text generator uses tables created from sample texts. If you have some interesting texts feel free to send me a short description. I will contact you as soon as possible. You can also download source files.

Ruby on Rails Hosting, Ruby Hosting, Rails Hosting.
© 2005–2012 johno