Random Text Generator


Configuration

No ads

Generated text

deň, noc hluchá. Čo to? "Ženo, pusť ma znesú krídla mladé. Na druhom svete Tam, tam, v tom nepovie nikomu, dverami zahrmotil a tí, krutým železom čo krok zrobí, to chlapina! Nacedil nám hnedky bude bývať, kým ona nie to už viac Jánošík na svojom, cudzie nežiada. Ale ten svet nad nimi Besná nejde v pohon za dňami uchádzajú; a nocou blúďa, hajčovia a meč zasvietil v našej vlasti; nech si podbili, a macocha ako rieka túžobne narieka; zo dvora do Čierneho mora. Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo sveta strany, kam ste ma nezabijú Často blúdim, táram sa stratila?!

tuhí to máš v prachu; a jak dakedy predtým, keď sa tratí: Kdeže sa iskria v pamäť padli, padli Turci, tá osika stála. Ty zradca? Teda ty ukryješ, zelený môj šuhaju, počkajže len necháte tú vodu, sadli tam rodní tvoji? Netráp sa tie Tatry stojme. Nič viac nečul - čierna šatka belavá? Či na kúštičky?! "Nač mi uletela? Hoj, nesmúť, ty mor ho! detvo môjho syna? "VideI, videI včera, vloni - Ticho. Už ich mladá po svete: medzi lesy, tam v čiernej zemičke hniť. Ty zbav ho! - Buch, buch! - Ticho. Už rataji idú vohl'ači; na skale černistej plačúc,

hroboch spia v rodnú pôdu, v obeť svätú za mnou v izbe, kuk – V bielej sukničke, ako myš v zelenej košieľki, i krásy. A kdesi v svete, zlorečené vaše - pomôžte mi vody trošíčka! Dajte mi máš ty z klobúka, červenú angliu od Hrona do môjho do Čierneho mora. Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo dvora - a na paloš načiara, tomu nespomôžu ani šedivému svojmu šuhajkovi; spievaj, sláviček, na ktorý by ste mi pozdrav tie psy tak behajúc vyjú a hybaj, idú potok; abo, čo je Adam ľúby? Tvár voda sa väží: Tá ľalija smutne hrajú, veru ťa

svojho muža: „Vítaj, mužu, vitaj že ho tŕnie, hložie. Prejde zima, svitne ráno: Vzíde žitko zaoranô. Dole, orle, z očiek. Ktosi klope srdce junákovo, i zdola, sťa žena pri vatre mládež čaká na zem, to ich pamäť jak oltárne sviece, keď ťa víta, kdekoľvek si na svete nad hlavou palošík im rozpráva; a jara nechyrovať. Prešlo i z kúta ohlási - nevidí za lunou sa zamkýna. Tak sníva junák väzeň mladosti krásny sen: Oj, rád zomriem, bos' sa ešte hrozí tá zlatá sloboda. Tu víchor, starý vrah napadol divý: na tichej polnoci na Vstúpenie, keď vzchodiac blysli na šírom, pustom

zimy - dobre, to zato, ale sa slovenské modlia Bohu dušu moju! Či znáte ten Rím je – matka dcéry sa modliť treba! Modliť! Ešte nie vyhasené - Ktože ma zjedzte, keď zblysne dvanásť pušiek ,blyskne; druhý s nimi; ak len trošíčku. Ale čo po hájoch kukučky - než hniť v sklepe. A čo ho bolí; žiť zabráni?! A načo? Vy budete hľadieť. Nebolo to hlavou blyští, lež božie sú chlapi, hneď od malička, s nami. Už junák orol prehovorí: „Milý tvoj zasievati? Netráp sa obzerá, a s červenýma ústy. Nad Dunajom stojí junák mladý; za ním svieti pevný hrad

Further information

If you miss some features or have found a bug please send me an email. This text generator uses tables created from sample texts. If you have some interesting texts feel free to send me a short description. I will contact you as soon as possible. You can also download source files.

Ruby on Rails Hosting, Ruby Hosting, Rails Hosting.
© 2005–2012 johno